Potom ako mnoho rokov rozjímal nad krížom a rozvíjal v sebe stále väčšiu citlivosť na Kristovo utrpenie až do tej miery, že nedokázal zadržať slzy a vzlyky, v septembri 1224 sa odohrala udalosť, ktorá sa nikdy predtým nestala žiadnemu človeku: vtlačenie stigiem ukrižovaného Krista, „posledná pečať“ – ako to nazval Dante Alighieri. Tomáš z Celana, prvý Františkov životopisec, nám ponúka rozsiahly opis zjavenia serafína:
Dva roky pred tým, ako odovzdal dušu nebu, v čase, keď prebýval v pustovni, ktorá nesie meno La Verna, podľa miesta, na ktorom sa nachádza, uzrel nad sebou v Božom videní nejakého muža, akoby serafína so šiestimi krídlami, rozpätými rukami a spojenými nohami, pribitého na kríž. Dve krídla mal zdvihnuté nad hlavou, dve sa rozprestierali na let a dve zahaľovali celé jeho telo. Keď to blahoslavený sluha Najvyššieho uzrel, naplnil ho preveľký obdiv, no nedokázal pochopiť zmysel videnia. Veľmi živo a radostne vnímal dobrotivý a nádherný pohľad, čo naňho upieral neopísateľne krásny serafín. Naháňalo mu však hrôzu to, že bol ukrižovaný a bolestne trpel. František vstal zo zeme takpovediac smutný a zároveň naradostený, lebo radosť a trpkosť sa striedali v jeho vnútri. Znepokojený sa usiloval objaviť, čo znamená takéto videnie a snažil sa pochopiť jeho zmysel, preto bol jeho duch celý zmätený.
Kým rozumom nedokázal nič jasnejšie pochopiť a novosť tohto videnia veľmi zapôsobila na jeho srdce, začali sa na jeho rukách a nohách objavovať znaky po klincoch práve tak, ako to krátko predtým videl na ukrižovanom mužovi.
Bolo vidno, ako boli jeho ruky a nohy uprostred prebodnuté klincami. Na vnútornej strane dlaní a na vrchnej časti chodidiel sa objavili hlavičky klincov a ich hroty vyrážali z druhej strany. Tieto znaky boli zo strany dlaní okrúhle a z vonkajšej strany podlhovasté. Prečnievajúci mäsovitý výrastok tvoril akoby ohnutý hrot klinca. Takisto na nohách sa zjavili znaky po vyčnievajúcich klincoch. Pravý bok bol akoby prerazený kopijou. Táto jazva často krvácala a zalievala svätou krvou jeho habit i spodky.“ (1 Cel 94-95)
Slávny mních Thomas Merton to komentuje takto: „To, že František dostal stigmy bolo božským znakom, že zo všetkých svätých on sa najviac podobal Kristovi. Lepšie ako komukoľvek inému sa mu podarilo vo spojom živote napodobniť jednoduchosť, chudobu a lásku k Bohu a k ľuďom – to, čo charakterizovalo Ježišov život. Poznať svätého Františka znamená pochopiť Evanjelium a nasledovať ho v jednoduchosti a celistvosti, žiť Evanjeliu v jeho plnosti. Svätý František, tak ako všetci svätí, sa musel usilovať stať sa „druhým Kristom“. Vzkriesený Kristus nanovo žil vo Františkovi a to dokonalým spôsobom, pretože František bol vlastnený a premenený Duchom božej lásky“.
Zdroj: https://www.assisiofm.it/le-stimmate-di-san-francesco-978-1.html