Drahí bratia a sestry, pokoj Vám od nášho Pána Ježiša Krista. Sme krátko pred oslavou sviatku nášho otca a brata Františka, ktorá je toho roku v tesnej časovej súvislosti so začiatkom XVI. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody, ktorej témou bude: „Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, účasť a misia.“ Pápežom Františkom pre synodu navrhovaná téma, metóda a proces sa
vzťahuje na témy ako: vernosť Svätému Duchu, spoločne na ceste, počúvanie, dialóg,rozlišovanie.
Rozlišovanie počúvaním a dialógom-to nie je našim duchovným tradíciám a nášmu pôvodu cudzie, ako to dokazuje sv.Bonaventúra. On opisuje Františka ako človeka, ktorého „najvyšší Majster … naučil veľké veci“, ktorý sa však nehanbil pýtať si radu v jednoduchých, dokonca menej dôležitých veciach. S neobyčajnou horlivosťou sa snažil – dodáva serafínsky Doktor-dozvedieť „akým spôsobom by mohol Bohu slúžiť tak, aby v tom mal zaľúbenie. To bola po celý jeho život najvyššia múdrosť, jeho
najväčšia túžba pýtať si radu od múdrych a jednoduchých, dokonalých a nedokonalých, mladých i starých, ako môže získať väčšie čnosti a dospieť k vrcholu dokonalosti.“ Pri tejto príležitosti by sme chceli prehĺbiť tému počúvania, ktoré je v našom živote
a poslaní také dôležité.
Naša charizma naozaj vznikla z evanjelia, ktoré František počul v Porciunkule. Toto počutie sa ihneď stalo aj počúvaním Cirkvi, reprezentované kňazom, ktorý mladému Františkovi vysvetlil význam týchto slov. V priebehu takmer
15 rokov bola pôvodná forma vitae, ktorá sa začala týmto stretnutím s evanjeliom, upravená počúvaním bratov a znamení čias, najmä na kapitulách. Týmto spôsobom nadobudla františkánska charizma prostredníctvom bratského rozlišovania Františka a jeho bratov, postupne textové stvárnenie, ktoré bolo pred 800 rokmi definitívne uznané v Potvrdenej Regule. Veľmi aktuálnou dimenziou počúvania, ktorú by sme chceli zvláštnym spôsobom prehĺbiť, je vzájomná otvorenosť v spoločenstvách, prijatie darov našich bratov a sestier, ich slov, ich potrieb, ich bohatstva i slabostí. Toto mení naše bratské vzťahy na cestu spoločenstva vo vernosti evanjeliu.
Pri našich návštevách ako ministra a definitória v rôznych entitách a pri rôznych stretnutiach, ale tiež prostredníctvom správ provinciálnych ministrov a generálnych vizitátorov sme mohli konštatovať, že Pán pokračuje v konaní toľkého dobra prostredníctvom radostného a autentického svedectva a práce našich bratov. A máme tiež jasno v tom, že sú isté faktory, ktoré sťažujú vzájomné dôverné počúvanie v našich spoločenstvách.
Jedným z faktorov by mohla byť skutočnosť, že tie mnohé zmeny a výzvy posledných rokov (digitalizácia, pandémia covidu, globálne otepľovanie atď.) vyžadovali také nepretržité, plynulé a rýchle prispôsobovanie, že mnohí z nás sa v tomto čase jednoducho cítia unavení a vyčerpaní, nemajú nijakú alebo len málo energie, aby mohli investovať do spoločného života. V iných prípadoch žijeme v takom polarizovanom kontexte, že zahájenie hlbšieho dialógu medzi nami znamená hrozbu pre spoločný život. V niektorých kontextoch je to napätý vzťah medzi generáciami, čo predstavuje naozajstnú provokáciu pre vzájomné počúvanie v spoločenstve.
Veľmi reálnym faktorom je skutočnosť, že väčšina z nás dnes žije súčasne v reálnom i virtuálnom svete a majú riziko, že musia súčasne spracovávať priveľa informácií. Niet divu, že v reálnom svete zostáva sotva ešte priestor na počúvanie brata a sestry,
ktorých má každý vedľa seba. Koncentrujeme sa príliš sami na seba a spôsob, akým zvládame aktuálne výzvy.
V dokumente „Žiť dialóg v nasledovaní sv. Františka“ bola pred niekoľkými rokmi navrhovaná reflexia o dobrom počúvaní ako dôležitej cesty k dialógu. Najprv sa zdôrazňovalo, že naša existencia sa začína volaním k počúvaniu: „Naša existencia
vzniká z volania. Slovo niekoho druhého nás vždy predchádza; predovšetkým nás predchádza to slovo, ktoré vždy vyslovovalo naše meno: Meno každého v jeho chudobe a v jeho nenahraditeľnej dôstojnosti. Sme bratia, lebo sme povolaní a „daní“, ale aj
preto, lebo sme prijali byť slovom a „darom“ pre druhých.
Spoločenstvo je dialóg, ktorý sa nezačína u nás samých a ktorý nesmieme prerušiť; vyjadruje sa v rozprávaní, v počúvaní, v dôvere, v akceptovaní rozdielov, v rešpekte pred druhým, v rozlišovaní ducha a duchov, v objasňovaní a odstraňovaní konfliktov. Veľký dialóg, ktorý prikazuje Boží život, mení stvorenstvo na veľké spoločenstvo.“
Toto hlboké počúvanie, ktoré je schopné prekonať rozdiely a polarizáciu našej doby, je základom nášho povolania. Preto sa v Generálnych konštitúciách našej rehole hovorí, že druhým máme v naozajstnej láske a úcte venovať pozornosť a radi sa učiť
od ľudí v našom okolí, najmä od chudobných, ktorí sú našimi učiteľmi a byť otvorení pre rozhovor so všetkými ľuďmi.
Aby sme nestratili kontakt so sebou a s druhými v čase, v ktorom sme náchylní k uzatváraniu sa, je vzájomné počúvanie bezpodmienečným predpokladom pre umožňovanie autentického procesu obrátenia a obnovy v spoločnosti. Je nevyhnutné
prosiť o milosť, ktorá dokáže obrátiť (zmeniť) srdce a vytvoriť vzťahovú dynamiku, v ktorej môže v celej svojej originalite a mimoriadnej kráse zaznieť hlas celého bratstva. Bude to skúsenosť tejto krásy, ktorá povedie ku konštruktívnym úvahám
a spoločným rozhodnutiam. S vedomím, že neexistujú nijaké jednoduché recepty na vzájomné počúvanie, alebo na to, aby sme sa to zase naučili, by sme Vám chceli ponúknuť niekoľko úvah, ktoré Vás môžu priviesť k praktickým rozhodnutiam:
-Počúvať s úprimnou láskou a úctou voči blížnemu, predpokladá v prvom rade ochotu dávať na to pozor, ako druhého počúvame: „Len vtedy, ak svoju pozornosť budeme zameriavať na to, koho počúvame, čo počúvame, ako počúvame, môžeme rásť v umení
komunikácie, ktorej ústredným bodom nie je ani teória, ani technika, ale „schopnosť srdca, ktoré umožňuje blízkosť.“
-Schopnosť naučiť sa vzájomne počúvať, je úzko spätá s ochotou, v kalendári spoločenstva plánovať pravidelné momenty výmeny, v ktorých môže vzniknúť vysokokvalitné vzájomné počúvanie, ktoré by nám umožnilo mať skutočne účasť na živote druhého. Preto by bolo vhodné rozmýšľať o spôsobe ako spravujeme náš čas a najmä náš kalendár a pravidelne o tom v spoločenstve diskutovať. Platí to predovšetkým o plánovaní kapitúl a iných stretnutí spoločenstva, ktoré by mali mať prednosť pred inými povinnosťami.
-V spoločenstve sa často nepodarí včas vyjasniť prípadné nedorozumenia, nedorozumenia a konflikty medzi bratmi. Nezabúdajme na námahy, ktoré vyplývajú z multikultúrnej dimenzie a etnických a „regionálnych“ rozdielov mnohých našich bratstiev a práve ktoré sa týkajú komunikácie a vzájomného počúvania. Preto sa pýtame: Sme naozaj ochotní nastoliť na kapitulách spoločenstva a iných stretnutiach „naozajstné“ témy nášho života v spoločenstve, alebo sa obmedzujeme na výmenu informácií, ktorá je síce dôležitá, no nie je postačujúca na prehĺbenie vzťahov medzi nami?
-Pavol VI. definoval dialóg ako „umenie duchovného zdieľania“. Z tohto dôvodu by bolo dobre, vzájomné počúvanie a dialóg v spoločenstve, sprevádzať perspektívou viery a spoločnej spirituality. Je v našom vzájomnom počúvaní dosť miesta pre pomoc,
ktorú môže poskytnúť viera a naša františkánska charizma? Dokážeme to urobiť a zároveň dbať na naše kultúrne, rečové a etnické rozdiely?
-Synodálna cesta, po ktorej Cirkev kráča, nás pozýva rozširovať počúvanie a dialóg, aby sme prekonali hranice nášho vlastného bratstva alebo františkánskej rodiny a otvoriť sa pre počúvanie sveta s jeho kultúrami a realitami, ktoré sa dnes stávajú
čoraz komplexnejšími. Stručne povedané , musíme sa naučiť počúvať tých „vonku“ (laikov, ktorí sú u nás, spolupracovníkov v našom poslaní, mladých, neveriacich a takzvaných „ľahostajných“, imigrantov, robotníkov a starých, hlasy a otázky, ktoré
nám kladie stvorenie, …).
Čo urobíme v spoločenstve, aby sme sa otvorili tomuto 360 stupňovému počúvaniu? Aké konkrétne kroky môžeme podniknúť, aby sme lepšie spoznali, interpretovali a žili realitu okolo seba, namiesto toho, aby sme sa od toho izolovali?
Ukončiť by sme chceli obrazom zo zrkadla dokonalosti, ktoré ukazuje, aké je to dôležité vidieť sa Božími očami ako spoločenstvo, ktoré sa zakladá na rozmanitosti a vzájomnom počúvaní a v ktorom menší brat nemôže byť samostatným bratom.
Svätý František hovorí, že ten je dobrý menší brat, ktorý v sebe zjednocuje spôsob života a vlastnosti mnohých iných bratov : vieru a lásku k chudobe jedných, jednoduchosť a prívetivosť druhých, zdravý ľudský rozum a horlivosť v modlitbe, trpezlivosť a lásku k blížnym zas ďalších… skrátka: v nijakom prípade sa nikdy nemožno stať ozajstným menším bratom a nasledovať Krista v šľapajach svätého Františka.
V tomto krásnom dni pre celú našu rodinu Vás uisťujeme Vás o našej spolupatričnosti tými najkrajšími pozdravmi radostného sviatku svätého Františka v tomto jubilejnom roku Potvrdenej Reguly a sviatku Vianoc v Greccio.
Rím, Generálny kúria, 17. septembra 2023
Na sviatok Stigmatizácie svätého Františka
Fr.Massimo Fusarelli, OFM
Generálny minister Rádu menších bratov františkánov