29. novembra 1223-2023: všetko najlepšie „regula a život“ menších bratov!
Predstavujeme ďalšie dva piliere spôsobu života, ktorý slávi 800 rokov.
„Nič si nenechávajte pre seba… všetko vráťte Pánovi!“ Táto veta je syntézou nasledujúceho textu. Slová sv. Františka z Listu celému rádu, ktoré sa opakujú aj v Nepotvrdenej regule, dobre vyjadrujú ducha, ktorým František žil chudobu a poslanie.
Koreň mravného zla, ktorý hýbe človekom, videl František v privlastňovaní si, hromadení, uchovávaní…lebo toto všetko robí človeka chamtivcom s tvrdým srdcom. Postoj kresťana musí byť podľa Františka postojom človeka, ktorý si uvedomuje, že každé dobro je darom od Boha a nedostávame ho na to, aby sme si ho privlastnili, ale aby sme ním slúžili, teda „vrátili ho“. Toto je
„dobro“ Evanjelia, ohlasovanie lásky, ktorá zachraňuje: nemôžeme si ho držať pre seba. To je to, čo oživuje poslanie bratov: chcieť každému vrátiť sladké slová Pána (porov. List veriacim)
Chudoba
Bratia nech si nič neprivlastňujú, ani dom, ani miesto, ani nijakú vec.
Ale ako pútnici a cudzinci na tomto svete, nech v chudobe a pokore slúžia Bohu,
nech s dôverou chodia pýtať almužnu (…).
Toho sa, najmilší bratia, celkom pridŕžajte a pre meno nášho Pána Ježiša Krista
na tomto svete nechcite mať nikdy nič iné. (VI. kapitola)
František rozpoznávajúc, že všetko je darom, s najväčšou starostlivosťou sa vyhýba akémukoľvek druhu vlastníctva: jednoducho žije ako chudobný človek, s chudobnými, v miernosti a solidarite. Chudoba nie je nič iné, ako vzťah k stvorenstvu, ktoré vníma ako spoločný a zdieľaný dar. Ústredným motívom Františkovej voľby chudoby je skutočnosť, že „Pán sa stal chudobným na tomto
svete“ (Potvrdená regula 6): aj v tomto prípade ide o túžbu čo najviac sa pripodobniť Kristovi. Ako on, aj my sme pozvaní k „zrieknutiu sa“ každej formy vlastníctva a nadvlády, aby sme objavili realitu ako dar, s ktorým treba zachádzať opatrne a s vďačnosťou. Františkánska chudoba nie je polemická a nie je proti nikomu, ale je svedectvom zdieľania, v pokore a dôvere, aby sa ukázala ako skutočný znak nádeje pre Cirkev a svet.
Poslanie
Bratia, ktorí by chceli ísť z Božieho vnuknutia medzi Saracénov a iných neveriacich,
nech žiadajú dovolenie od svojich provinciálnych ministrov.
Ministri však nech dajú povolenie iba tým,
ktorých uznali za súcich na toto poslanie. (XII. kapitola)
František sa spolu so svojimi prvými spoločníkmi odhodlane zasvätil poslaniu vydávania svedectva o Kristovi uvedomujúc si, že misia sa nelimituje len na ohlasovanie Evanjelia, ale vyžaduje príkladný a autentický evanjeliový život uskutočňovaný v bratstve. Evanjelium sa rozširuje nie počtom čísel, ale radosťou stretnutia. Dnes sa misijný duch vyjadruje prostredníctvom dialógu, prijatím a starostlivosťou o každého človeka. Je to stále „Božia inšpirácia“, ktorá podporuje misionárskeho ducha. Ohlasovanie Evanjelia sa nemôže stať „propagandou“, ale skúsenosťou milosrdenstva a nádeje pre ľudí každej doby.
Na záver… začnime!
800 rokov pre nejaký text môže znamenať, že už je zastaralý, ale Regula svätého Františka a jeho bratov je stále aktuálna a zjavuje všetku svoju vitalitu. Nie náhodou práve 29. novembra sa v liturgii slávi „sviatok všetkých svätých serafínskeho rádu“. Veľa mužov a žien počas ôsmych storočí prinieslo v Cirkvi veľa ovocia práve vychádzajúc z tejto Františkovej charizmy: mučeníci, učitelia, laici, panny, sväté ženy, rehoľní bratia, kňazi, biskupi … živé a konkrétne znamenia toho, že v každom čase život podľa Reguly v duchu evanjelia môže stále zakvitnúť.
A toto si prajeme v dnešnom svete. Ak sa na jednej strane zdá, že dnešná spoločnosť je postavená na sebestačnosti, na druhej strane ľudské srdce nie je o nič menej smädné ako v minulosti po stretnutí s autentickou láskou, ktorá hovorí: „všetci sme bratia“. Pre Františka Láska je Ježiš Kristus: on ju zakúsil a ona mu zmenila život; stal sa ohlasovateľom lásky, aby každý mohol spoznať „aký dobrý je Pán!“.
Toto stále vyžaruje z Reguly: príťažlivá osoba Chudáčika, živosť jeho stretnutia Ježišom a kráčanie v bratstve, ktoré z tohto stretnutia vyrastá. Bez pochyby toto je vnútorná sila františkánskej reguly, ktorá aj keď bola napísaná v jazyku a mentalite stredoveku, stále nám sprostredkúva nový bratský humanizmus, kde sa všetci rozpoznávame ako bratia a sestry, zjednotení v silnej a nežnej láske samotného Krista, pravého žriedla pokoja a nádeje pre všetkých.
My, bratia františkáni, sme toho svedkami.
Pokoj a dobro všetkým!
Fra FabioTurrisendo
Zdroj: https://www.vocazionefrancescana.org/2023/11/la-regola-compie-800-anni.html