Pred osemsto rokmi, 29. novembra 1223, pápež Honórius III. potvrdil svätému Františkovi a jeho menším bratom Regulu, ktorá dodnes vyjadruje charizmu nášho zakladateľa.
S blížiacim sa významným výročím chceme priblížiť nie len históriu tohto dôležitého dokumentu, ale predovšetkým jeho dôležitosť a význam pre celé františkánske hnutie. Toto semiačko prostredníctvom mnohých nasledovníkov Chudáčika prinieslo veľa plodov v priebehu storočí. A napriek tomu, že Regula má už osemsto rokov, stále má čo povedať a naučiť.
Dať formu rodiacemu sa životu
František z Assisi na svoju cestu obrátenia a radikálneho nasledovania Pána nastúpil sám, ale veľmi skoro ho nasledovali prví bratia. Ten život, ktorý na začiatku bol hodnotený ako šialenstvo, sa postupne stával stále viac a viac príťažlivým pre mnohých nasledovníkov.
V roku 1209 počet bratov vzrástol na dvanásť. V tom čase, ako hovorí Bonaventúra, „keď Kristov služobník videl, že počet bratov postupne rastie, napísal pre seba a pre svojich bratov jednoduchými slovami spôsob života, v ktorom neodmysliteľným základom bolo zachovávanie svätého evanjelia a pridal k tomu ešte čosi, čo považoval za potrebné, aby sa zachoval jednotný spôsob života.“ (Väčšia legenda III,8)
A nielen to: František pochopil, že toto propositum vitaenemal slúžiť len pre lepšiu organizáciu bratského života, ale mal byť predstavený pápežovi. V tak náročnom čase mnohých pauperistických a heretických hnutí bolo nevyhnutné, aby štýl života a kázanie „menších bratov“ bol schválený najvyššou autoritou Cirkvi.
A tak v tom istom roku (1209), potom ako sa prišli do Ríma a boli pápežom prijatí na audiencii, František a jeho prví spoločníci dostali ústne schválenie pápeža Inocenta III pre ich „formu života“.
Postupná cesta
V priebehu rokov sa bratstvo rozrástlo, rovnako ako aj diskusie o tom, ako ďalej uskutočňovať tento spôsob života a kázania. Je zaujímavé čítať svedectvo Jakuba z Vitry, ktorý v liste z roku 1216 píše, ako sa „menší bratia“ raz ročne stretávajú na dohodnutom mieste (tzv. rohožková kapitula) a tam „na základe rád odborníkov definujú a ustanovujú svoje sväté pravidlá a nechávajú si ich schváliť pápežom.“
A práve na kapitule na Turíce v roku 1221 uzrel svetlo sveta nový normatívny text, ktorý vypracoval František v spolupráci so svojimi bratmi, oveľa zložitejší ako prvé „propositum“, a ktorý schválil Petrov nástupca. Tento dokument je tzv. „Nepotvrdená regula“ (non bollata), pretože nebol schválený prostredníctvom pápežskej buly ale len ústnym schválením pápežom Honóriom III.
Konečný návrh
Dobre vieme, že pre Františka nebolo jednoduché vyriešiť napätie medzi rôznymi názormi bratov na Regulu – v tom čase ich už bolo niekoľko tisíc. Museli sa brať do úvahy aj formálne potreby, ktoré si vyžadovalo vypracovanie tak dôležitého dokumentu. Rímska kúria pozorne sledovala tento proces. Taktiež aj rôzni učenci a právnici, ktorí medzitým vstúpili do rádu.
Napokon – tri roky pred smrťou – svätec z Assisi začal s definitívnym vypracovaným Reguly menších bratov. V septembri v roku 1223 sa František utiahol neďaleko Rieti, do pustovne Fonte Colombo. Tam spolu s bratom Leom, Boniziom z Bolone a niekoľkými ďalšími vypracoval 12 kapitol textu, ktorý potom bol predložený pápežovi.
A tak bola potvrdená
Originál reguly je vlastne pergamen dnes uchovávaný v Bazilike sv. Františka v Assisi, ktorý predstavuje výnimočný historický dokument a je zároveň pre františkánov veľmi vzácnou relikviou. Tento pergamen uvádza text Františkovej reguly v potvrdzujúcom liste, ktorý vypracovala pápežská kancelária. Je to list „Solet annuere“ z 29. novembra 1223 podpísaná pápežom.
Je to práve pečať pápeža, ktorá visí na pergamene a dáva tejto poslednej redakcii dokumentu názov Potvrdená regula (bollata) a odlišuje ju od predchádzajúcich, ktoré túto pečať nemajú.
Táto regula riadi a inšpiruje život františkánskej rodiny a načrtáva spôsob, akým majú nasledovníci svätého Františka žiť svoje povolanie v každodennom živote.
Fra Fabio Turrisendo
Zdroj: https://www.vocazionefrancescana.org/2023/11/la-regola-e-questa-vivere-il-vangelo.html